close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
.


Human guard

21. ledna 2010 v 18:49 | Nia |  Poviedky
Pripravila som novú poviedku, aj keď neviem, ako to ešte skončí, mám napísané dve kapitoly a jednu vám tu dám :)
Dúfam, že sa bude páčiť.


Kopírovanie zakázané, ak to u niekoho nájdem, nahlásim vás a máte smolu.

1. Kapitola - Damien

Vážne som ja to .... niečo v zrkadle, ktoré má na hlave vtáčie hniezdo, na lícach rozmazanú špirálu a po perách zvyšky rúžu? No, musím priznať, že som to na včerajšej párty trochu prehnala. Hlavne nech ma takto neuvidí mama.Potichu som vliezla do sprchy a zničila všetky stopy po žúre. Obliekla som sa do starého pyžama s veľkou korytnačkou a zahrabala som sa do postele. Keď mám povedať pravdu, takto som sa oveľa viac cítila tou Lunou, ktorú má moja mama tak rada. Lenže ak som chcela zapadnúť. každé ráno som sa musela zmeniť na úplne iné dievča pod vrstvou make-upu. A zajtra to budem musieť absolvovať znova, aj keď som rada, že idem mať 17. Ešte rok a mám osemnásť, vek, na ktorý som tak dlho čakala. S úsmevom som zatvorila oči a po pár minútach som od vyčerpania zaspala.
* * *
Zobudila som sa na otravné pípanie toho porazeného budíka. Zaklapla som ho a prevrátila som sa na bok. Nikomu neublíži, keď si ešte chvíľu pospím... ale počkať. Bleskovo som vyskočila z postele a pozrela sa na hodiny. 8:15. Zase neskoro! Trhla som dverami šatníka a obliekla som si prvé veci, ktoré mi vbehli pod ruku. V ružových papučkách som letela dolu schodmi rovno do kuchyne. Mama tam už bola a s úsmevom si prezerala moje oblečenie.
"Zlatko, nemala si už ísť do obchodu? Von Ťa čaká Damien, už je netrpezlivý. " Č-čože? Damien je už tu? Znova som vletela do svojej izby, zhodila zo seba staré tepláky a tričko, natiahla som si na seba minisukňu a top. Doslova šprintom som utekala v teniskách do kúpelne, kde som si za 10 minút stihla spraviť niečo s vlasmy a zvýrazniť si oči tužkou. Keby som vstala o 8.00, vyzeralo by to inak. Cestou von som mame ešte zakývala a nasadla do auta. Nikdy si nezvyknem na Damienovu krásu. Jeho blond vlasy a prenikavo modré oči sa páčili každému dievčaťu v škole a najmä... jeho priateľke. Pri tejto vete mi vždy zamrzol úsmev. Damien si ešte stále nevšimol, aká som na ňom závislá, ako sa naňho pozerám na pláži, keď sa smeje na mojom suchom vtipe... Moje fantazírovanie prerušila Damienova tichá otázka.
" Si pripravená na nákupy? " Nasadil ten najkrajší úsmev, aký môže existovať. Mali by ho za to zavrieť. Zasmial sa na mojom výraze, naštartoval a auto sa rozbelho po ceste.
* * *
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Berry Berry | Web | 24. ledna 2010 v 8:04 | Reagovat

Zajímavé. Tak uvidíme dle dašlích dílů. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama